Stres

Podľa výskumu Lekárskej fakulty Stanfordskej univerzity, publikovaného v roku 1998 odborníkmi na biológiu buniek, stres je príčinou najmenej 95% ochorení. Uvádzajú, že zostávajúcich 5% je genetických a boli spôsobené stresom niekde v rodovej línii dotyčného človeka.

    Druh stresu, o ktorom hovoríme, že spôsobuje chorobu, sa nevytvára zo situácie, ktorú by sme radi zmenili. Ide o hlboko zakorenený stres, ktorý prežíva vo vnútri človeka nezávisle od súčasného stavu. Viac než 90% ľudí v ich výskume, ktorí pred začatím testovania na stres vraveli, že v strese nie sú, ale podľa výsledkov testovania vo fyziologickom strese boli.

Lekárku Doris Rappovú pokladajú mnohí za najlepšiu alergologičku na svete. Napísala mnoho kníh, najmä o alergiách a deťoch. Podľa nej všetci máme v sebe akýsi vnútorný sud, ktorý predstavuje množstvo stresu, ktorý dokážeme zvládnuť, než sa niečo pokazí. Kým náš sud nie je plný, môžeme do svojich životov či tiel prijímať nové stresory a celkom úspešne sa s nimi vyrovnávať, takže na nás nemajú negatívny vplyv. Ako náhle náš sud pretečie, praskne najslabší článok reťaze.

     Fyziologický stres nastáva vtedy, keď je náš nervový systém v nerovnováhe.

Autonómny nervový systém je väčšia časť nervového systému. Pracuje automaticky, lebo o ňom nemusíme premýšľať. Kontroluje 99% všetkého, čo sa v tele v danom okamihu deje. Každú sekundu prichádza do nášho mozgu približne päť biliónov bitov informácií. Tento nervový systém ma dve časti a všetko je o rovnováhe.  Existuje parasympatický nervový systém (PNS), ktorý zodpovedá za rast, liečenie a údržbu. Zahŕňa v sebe väčšinu automatických vecí, o ktorých sme hovorili. 

 Potom je tu sympatický nervový systém (SNS). Je konštruovaný na omnoho menej časté používanie, ale aj napriek tomu zohráva veľkú úlohu v zdraví aj v chorobe. Je tým, čo nazývame systémom „bojuj alebo utekaj“. Je to požiarny alarm. Má za úlohu zachrániť nám život v každom okamihu. Keď sa dostaneme do situácie „bojuj a utekaj“, deje sa veľa vecí. Úplne sa zmení tok krvi. Už nesmeruje k žalúdku, aby trávil potravu. Nesmeruje už do čelových lalokov, aby človek mohol tvorivo myslieť, nesmeruje ani k obličkám ani pečeni.

    Podstatný podiel krvi teraz smeruje do svalov, lebo telo sa nazdáva, že bude musieť bojovať tuhšie a bežať rýchlejšie ako to, čo ohrozuje náš život. Nepotrebuje teda tráviť potravu ani čistiť pečeň od toxínov, lebo hrozí nebezpečenstvo, tieto veci sa dejú automaticky.  Hoci sú tieto zmeny určené na to, aby nám zachraňovali život, ak sa vplyvom neustáleho stresu udržiavajú pridlho, môžu spôsobiť poškodenie orgánov a najmä priamo vplývať na imunitný systém. Toto sa deje na úrovni orgánov. Toto je dôvodom, prečo sa veľa ľudí nevie vyliečiť, aj keď dostávajú tie správne lieky a výživové doplnky.