Masáže a terapie
Masáž je najstarší liečebný prostriedok v histórii ľudstva. Používa sa už od praveku. Bolesť sa zmierňovala trením, neskôr sa masážou zmierňovala únava. Slovo masáž je gréckeho pôvodu, je odvodené od slova MASSO – mačkať, tlačiť.
Najstaršie písomné pamiatky o masáží sú z Egypta približne 5000 r.P.N.L. Grécko je krajina, kde sa pravdepodobne najskôr začala používať pri športe. Svetoznámy Hippokrates písal už v dávnych dobách o blahodarných účinkoch masáže na ľudský organizmus.
Miestny účinok masáže sa prejavuje v oblasti kože urýchleným odstraňovaním jej povrchových zrohovatených vrstiev, zvýšením sekrécie potných žliaz a normalizáciou napätia kože. Trením sa dosahuje urýchlené vyprázdňovanie povrchových žíl a lymfatických ciest. V masírovaných tkanivách sa rozšírením malých žíl – kapilár, zvyšuje prekrvenie so všetkými sprievodnými účinkami.
Podoruje sa najmä vstrebávanie opuchov, výpotkov, krvných výronov, odstraňujú sa látky vyvolávajúce únavu a zlepšuje sa výživa. Masážou sa zvyšuje tok miazgy (lymfy), zlepšuje sa svalová činnosť a správnou voľbou hmatov možno dosiahnuť zvýšenie alebo zníženie svalového tonusu. Hmaty s hlbokým účinkom pomáhajú uvoľniť spazmy v tkanivách.
Pôsobením uvedených účinkov sa znižuje bolesť a zlepšuje sa funkcia. Vzdialené účinky sú sprostredkované prevažne reflexne, prejavujú sa zmenou prekrvenia a zlepšení činnosti hlboko uložených tkanív a orgánov. Počas masáže sa podporí tvorba biologicky aktívnych látok (amínov) a celkový účinok sa prejaví zlepšením vegetatívnej rovnováhy, vo zvýšení látkovej výmeny, v zmene vnútorného prostredia a činnosti žliaz s vnútorným vylučovaním.
Masáž má celkový upokojujúci alebo povzbudzujúci účinok na telesnú výkonnosť. Taktiež má významný blahodarný vplyv aj na stav centrálneho nervového systému, ktorý spätne ovplyvňuje periférne orgány a ich funkcie. Pravidelná masáž je dôležitou súčasťou prevencie vzniku rôznych ochorení a prispieva k celkovej pohode a regenerácie.
